Dejiny posvătného pútnického miesta v Máriapóči

A pócsi Istenszülő

O dejinách malej nyirskej obce vieme málo. Meno Polch alebo Powch sa objavujeje prvýraz r. 1280. Ešte aj dnes existuje rím. kat. kostol, aj keď viackrát prestavaný, ktorý bol vybudovaný v. XV. storočí. Dedinka od XIV. stor. patrila rodine Báthoryovcov a od zač. XVIII. stor. rodine Károlyovcov. Význam dediny začina od r. 1696.

Póčský obraz

Gr. Kat. cirkev v Póči Mala v tom čase drevený kostolík, ktorý v tej dobe nebol zvláštnosťou. Vtedajší duchovný Dániel Papp sa usiloval obnoviť ikonostáz. Jeden veriaci László Csigri, z vďačnosti za vyslobodenie sa z tureckého zajatia podujal sa obnoviť spomenutý ikonostáz. Ikonu P. Márie namaľoval mladší brat duchovného István Papp r. 1675 za 6 zlatých toliarov. Mladý Csigri bol ochotný túto sumu vyplatiť, ale jeho rodičia ju považovali za premrštenú. Túto sumu za obraz potom veriaci z Póče Lőrinc Hurta a venoval ho kostòlu. Obraz z hľadiska umaleckého je nevýznamný. Jeho veľkosť je 70x50 cm. István Papp ho namaľoval temperovu farbou na javorovú dosku. Pridržiaval sa pritom prisne pravidiel maľby ikon. Podľa východného cirkevného umenia spomínaný obraz patrí medzi obrazy Bohorodičky tzv.typu „Hodigitria“. Mária v ľavej ruke drží dieťa a pravou rukou naň ukazuje. Okolo hlavy majú svätožiaru. V blizkosti tvarí gréckymi písmenami skrátené slová MP-OY a IC-XC. Mária má červené oblečenie. Pravou rukou ukazuje na maličké dieťa, ktoré pravú ruku dvíha na požehnanie a v ľavej drží trojvetvovú ľaliu a na krku, čo je nezvýčajné, má kríž. V dvoch horných rohoch vidieť malé anjelské hlavičky. Po druhej svetovej vojne obraz reštavrovali a vtedy bol objavený napis, ktorý pravdepodobne na ziadosť L. Csigriho namaľoval István Papp. „Ja sluha boži postavil som tento obraz na odpustenie mojich hriechov.“ Táto reštaurácia dokázala, že tento obraz je vskutku vzácna byzantská ikona, ktorá bola medzi časom barokovo premaľovaná. Po 20 rokoch neskor r. 1696 od 4. novembra tento obraz slzil.

Zázrak sľzenia

Podčas sv. Liturgie po premenení jeden póčsky roľnik Mihály Eőry s prekvapením videl, že z očú Márie na ikone tečú sľzy a na jej tvári sa javí bolesť. Veriaci sa čoskoro dozvedeli o zázračnom sľzeni. Na druhý deň sa zišlo veľké množstvo veriacich do chrámu, ako aj cisárskí dostojníci, vojenskí duchovní i župní úradníci. Rím. kat. duchovný zo súsednej dediny vyzdíhol ku obrazu dieťa jedného dôstojníka, ktoré po dotyku ikony bolo uzdravené. Šťastná matka z vďačnosti dala drahý náhrdelník pred obraz na tým sa začal rad tých, ktorí po dlhé storočia sem z vďačnosti prichádzajú. Sľzenie obrazu od 4. nov. do 8. dec. trvalo s prestavkami. Podčas toho zavítal do chrámu aj veliteľ cisarského vojska so svojím sprievodom, ktoré, sa zdržiavalo pri Tise a to generál gróf Corbelli. Ten prehliadol ikonu, sľzy utierkou zotrel. Toto vyšetrenie urobil v prítomnosti 300 ľudí, meďzi ktorýmí boli luteráni aj kalvíni. Cirkevné vyšetrenie nariadil jágerský biskup György Fenessy. Dňa 26. 12. 1696. sa započali zapisnične zaznamenávať svedecké výpovede. Bolo celkom 36 svedkov, ktorí jednoznačne výpovedali o pravdivosti sľzenia. Aj gen. Corbelli zaslal jágerskému biskupovi vlastnoručne napísane prehlásenie a tiež aj cisárovi. Pôvodné exempláre zápisníc boli v knižnici Dómu sv. Štefana vo Viedni. Dnes sanachádzajú medzi zbierkami budapeštianskej univerzitnej knižnice. O tom, že póčsky gr. kat. kostol bol miestom zázračného sľzenia P. Márie povolil uverejniť zprávu jágerský biskup György Fenessy a to na základe svedeckých výpovedi zápisnične podchytených. Leopold I. rakúsky a uhorský kráľ na žiadosť svojej manželky Eleonóry a na radu kapucína Marco d’Aziana dal odviesť sľziaci obraz P. Márie do Viedne. György Fenessy poveril svojeho kanoníka Imre Csáky, košického farára premiestnenie ikony previesť. Tento keďže sa obával vzbúry občanov, vo februári r. 1697. prišiel do Póče v sprievode vojska. Veriaci chceli zabrániť tomu, aby obraz bol prevezený do rakúskeho hlavného mesta, ale na zákrok farára prestali s odporom a tak v prítomnosti veriacich zázračný Mariánky obraz opustil obec. Sprievod so zázračným obrazom prišiel do Viedne 4. júla 1697 do cisárskej kaplnky nazývanej Favorita, kde tento poklad prijal cisárský pár. Po dlhých oslavách napokon obraz umiestnili v Dóme sv. Štefana, kde od toho času pred ním stále horí množstvo sviečok.

Druhý zázračný obraz

Už pri prevoze obrazu do Viedne bolo urobeno viac kópii zázračného obrazu. Ťažko zistiť koľko, lebo nielen kostoly, ale aj súkromné osoby si ich zadovážili. V našej vlasti (Maďarsko) sa medzi inými uchovávajú aj v Budapešti a Ostrihome. V Rakúsku ho vlastní sedem kostolov a aj v Nemec a vo Švajčiarsku sa nachádza niekoľko kópii. Na miesto pôvodného obrazu v Póči sa dostala tiež takáto kópia. O pôvode terajšieho póčského obrazu sú dve domienky. Podľa jednej domienky už pri prevoze obrazu do Viedne urobil kópiu neznámy maliar v jezuitskom kláštori v Barci pri Košiciach. Podľa druhej údajne póčsky duchovný gr. kat. cirkvi žiadal od cisára vrátenie obrazu. Rozhorčený cisár oznámil písomne jágerskému biskupovi, že z pôvodného obrau nechá urobiť kópiu a tútu daruje pre kostol v Póči. Jágerský biskup István Telekessy zariadil namaľovanie kópie a túto zaslal do póče. Biskup v jednom svojom dopise sa sťažuje, že nový obraz si nieveľmi vážia, za starým žlialia, čiže neteší sa veľkej úcte. Vážnosť získal nový póčsky obraz až potom, keď obdobne ako prvý sľzil 1., 2. a 5. augusta 1715. Po prešetrení tej udalosti komisiou, cirkevná vrchnosť povolila uctievanie obrazu P. Márie. Potom obraz aj druhý ráz szil a to v decembri r. 1905 s prestávkami po celý mesiac. Skutkovú podstatu sľzenia vyšetrovala tak komisia cirkevná, ako aj svetská. Bola zistená prevdivosť sľzenia. Hodvábnu šatku, ktorou boli sľzy zachytené zaramovali a povesili na stenu kostola. Táto sa tam nachádza aj dnes.

Máriapóči milostný chrám

Stále zväčšujúci sa počet pútnikov žiadal na miesto dreveného kostolíka vystaviť väčší kostol. Ešte pred sľzením terajšieho obrazu r. 1701 póčsky občan M. Mészáros dostal od cisára Leopolda I. povolenie previesť na území ríše zbierku na výstavbu kostola v Póči, keďže veriaci z vlastných síl nato nestačili. Po skvelom víťazstve nad Turkami r. 1697 pri Zente, čo cisár pripisoval zásahu zázračnej póčskej P. Márie, zbierku M. Mészárosa vrelé doporučoval. Vtedajši mukačevský biskup József Hodermárszky neskoršieho cisára Karola VI. prosil povolenie stavby kostola i usadenie sa gr. kat. baziliánskej rehole, aby sa mohli venovať veľkému množstvu pútnikov. Cisár túto žiadosť jágerskému biskupovi Telekessymu, aby sa k nej vyjadril. Tento sa však priaznivo nevyjadroval, lebo v Póči chcel umiestniť Františkánov. Nakoniec ale sa Baziliáni v Póči usadili. Výstavbu kostola začal z vlastných finančných prostriedkov György Gennadius Bizánczy, ktorý bol jednak hlavný predstavený Baziliánov a súčasne apoštolským. Po ňom pokračoval v stavbe kostola biskup Mihály Emmanuel Olšavszky. Staval aj terajši kláštor. V r. 1709 Demeter Rácz z poverenia grófa Ferenc Károlya uložil základný kameň, ktorý biskup posvätil. Stavba po dva roky pokračovala bez prekážok. Nato z Egru bola kráľovi zaslaná sťažnosť so žiadosťou, aby stavba bola zastavená. Ale po nežiadúcej prekážke a prestávke sa podarilo pokračovať v stavbe. Táto bola dokončená v r. 1756. Dve veľké kostolné veže sú neskoršieho pôvodu a to v r. 1856. Vnútorné zariadenie kostola tiež dlho trvalo. Veľmi ozdobný ikonostáz bol postavený v r. 1785-1788. Jeho obrazy boli vymenené a r. 1896. Hlavný oltár bol postavený v 18. stor. a nad ním bol veľmi pekný baldachýn, ktorý žial potom bol odstránený. Veľmi pekné sú dva bočné oltáre (baroková) a kazatelnica, ktorú r. 1943. začali opravováť péčski františkáni spolu aj s ikonostázom. Zázračný obraz pôvodne bol umiestnený na ikonostáze nad cárskými dverami. Keďže boskovánie sa obrazu pre veľké množstvo pútnikov nebolo možné, v severnom bočnom krídle bol postavený bocný oltár a zázračný obraz bol tam umiestnený. Vedú k nemu z dvoch strán schody. Výzdoba kostola umeleckými obrazami je dielom József Bokšaja a Emanuela Petrašovszkého. Celková vonkajšia a vnútorná obnova kostola bola posvätená v r. 1946 a to 8. sept. na 250 výročie prvého sľzenia za účasti ¼ milióna pútnikov. O dva roky neskoršie pápež Pius XII. milostný kostol v Máriapóči povýšil na baziliku.